JONÁŠOVA MODLITBA V BRUCHU VEĽRYBY

            Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni a tri noci. (Jon2,1) Číslo tri má v Biblii symbolickú hodnotu. V Starom Zákone obdobie troch dní predstavuje krátke obdobie, počas ktorého dochádza k zásadnej zmene. Ľud žijúci v egyptskom otroctve potreboval tri dni na to, aby vyšiel z Egypta a na púšti obetoval Pánovi (Ex5,3). Po prechode Červeným morom došli Izraeliti za tri dni na miesto Mara s horkou vodou, kde už reptali proti Pánovi. Izraeliti sa tri dni očisťovali a pripravovali na stretnutie s Pánom, ktorý sa im zjavil na Sinaji. (Ex19,15) Na tretí deň Abrahám uvidel miesto, kde mal obetovať svojho syna Izáka. (Gn22,4)

            Analógiu znovuzrodenia po troch dňoch vidíme aj v Novom Zákone, a to na príklade svätého Pavla, ktorému po troch dňoch spadli šupiny z očí a znovu videl (Sk9,9) či u Lazára, ktorý bol vzkriesený po troch dňoch v hrobe.

            Vody ma obklopili až po hrdlo, priepasť ma obkľúčila, trsť mi obopäla hlavu. (Jon2,6) Je to obraz úzkosti topiaceho sa človeka. Odvrhnutý som spred tvojich očí, ja však ešte uzriem tvoj svätý chrám. (Jon2,5) Tento verš ukrýva protiklad – odvrhnutie spred očí ako obraz najvzdialenejšej vzdialenosti a presvedčenie uzrieť svätý chrám ako obraz blízkosti Boha. Lež nechal si môj život z jamy vystúpiť, Pane, Bože môj... Moja modlitba došla k tebe, do tvojho svätého chrámu. (Jon2,7-8) Je to Boh, ktorý mení Jonášov zostup do hlbín mora na výstup na povrch zeme. V texte je použité sloveso vystúpiť v hlbšom význame - vo význame, akým Biblia vyjadruje aj putovanie a výstup do Jeruzalemského chrámu.

            Jonášov pobyt v útrobách veľryby patrí k najčastejšie zobrazovaným motívom v ranokresťanskej Cirkvi. Jonáš sa zobrazuje tak, že padá do papule ryby hlavou dolu a vyvrhnutý na súš je hlavou dopredu. To predpokladá obrat Jonáša vo vnútri ryby – nielen jeho tela, ale predovšetkým jeho ducha.

(použitý zdroj: Komentáre k Starému Zákonu 2, Dobrá kniha 2010)